Život Prešova
online
online
Menová reforma bola pred 60 rokmi, komunisti sa báli nepokojov
31.05.2013 Bratislava
Bratislava 31. mája (TASR) - Od menovej reformy v roku 1953, ktorú nazývali aj veľkou peňažnou lúpežou uplynie v sobotu 1. júna 60 rokov. Reforma pripravila o celoživotné úspory obyvateľov bývalého Československa.
Menová reforma v roku 1953 bola riešením, po ktorom siahla komunistická vláda Československa, keď sa rýchle tempo rastu ťažkého priemyslu, ktorý mal priniesť premenu krajiny na strojársku veľmoc, prejavilo katastrofálnym nedostatkom spotrebného tovaru na trhu a nárastom nerealizovateľnej kúpnej sily obyvateľstva. Centrum moci sa rozhodlo vyhlásiť peňažnú reformu.
Reformu spolu so zrušením lístkového systému vláda s pomocou Sovietskeho zväzu tajne pripravovala od polovice roku 1952. Mala pri nej pomôcť skupina sovietskych špecialistov na čele s námestníkom ministra financií I. D. Zlobinom. Špecialisti mali posúdiť ekonomické a finančné otázky, ktoré zaujímali československú vládu a stanoviť kurz novej koruny k sovietskemu rubľu. Hoci príprava reformy prebiehala za veľmi prísnych informačných opatrení, na verejnosť prenikli správy o výmene peňazí. Najvyšší československí predstavitelia však rezolútne popierali, že sa výmena peňazí pripravuje.
Ešte dva dni pred menovou reformou komunistický prezident Československa Antonín Zápotocký v legendárnom rozhlasovom prejave ubezpečoval znepokojených občanov, že menová reforma sa neuskutoční. Do platnosti vstúpila nečakane 1. júna 1953.
Z obavy pred nepokojmi vydala vládna garnitúra množstvo pokynov ozbrojeným zložkám, orgánom komunistickej strany a štátnej správy. Hlavnú nespokojnosť vyvolalo znehodnotenie peňazí. Rodina si mohla na jedného člena vymeniť maximálne 300 korún v pomere 5 ku 1, zvyšok peňazí v hotovosti sa menil v pomere 50 ku 1. Peniaze uložené v sporiteľniach sa vymieňali diferencovane, podľa výšky vkladu, v pomere 5 až 10 ku 1. Viazané vklady v bankách prepadli v prospech štátu.
Obyvateľstvo na Slovensku predložilo v hotovosti na výmenu 11,5 miliardy korún, za ktoré dostalo 422,103 milióna nových korún, a dve miliardy boli uložené v sporiteľniach. V priemere vymenil slovenský občan 3329 starých korún za 121 nových. Nové papierové platidlá, ktoré sa použili po menovej reforme, vyrobila tlačiareň cenín Goznak Moskva, mince razili v mincovni v Leningrade (dnes Petrohrad).
Menové reformy, odluky a rozluky národných mien v strednej a južnej Európe v 20. storočí predstavila výstava Vzostupy a pády mien, ktorú pripravila v roku 2010 Národná banka Slovenska. Osobitná pozornosť bola venovaná menovej reforme v Československu v roku 1953. Výstava bola v rokoch 2010 a 2011 sprístupnená v niektorých mestách na Slovensku.
Film Ve stínu, ktorý je krimi-príbehom z bývalého Československa 50. rokov 20. storočia, pripomínajúceho obdobie komunistickej diktatúry a udalosti späté s menovou reformou v roku 1953 nakrútili v roku 2012 v Českej republike v česko-slovensko-poľsko-izraelskej produkcii.
Menová reforma v roku 1953 bola riešením, po ktorom siahla komunistická vláda Československa, keď sa rýchle tempo rastu ťažkého priemyslu, ktorý mal priniesť premenu krajiny na strojársku veľmoc, prejavilo katastrofálnym nedostatkom spotrebného tovaru na trhu a nárastom nerealizovateľnej kúpnej sily obyvateľstva. Centrum moci sa rozhodlo vyhlásiť peňažnú reformu.
Reformu spolu so zrušením lístkového systému vláda s pomocou Sovietskeho zväzu tajne pripravovala od polovice roku 1952. Mala pri nej pomôcť skupina sovietskych špecialistov na čele s námestníkom ministra financií I. D. Zlobinom. Špecialisti mali posúdiť ekonomické a finančné otázky, ktoré zaujímali československú vládu a stanoviť kurz novej koruny k sovietskemu rubľu. Hoci príprava reformy prebiehala za veľmi prísnych informačných opatrení, na verejnosť prenikli správy o výmene peňazí. Najvyšší československí predstavitelia však rezolútne popierali, že sa výmena peňazí pripravuje.
Ešte dva dni pred menovou reformou komunistický prezident Československa Antonín Zápotocký v legendárnom rozhlasovom prejave ubezpečoval znepokojených občanov, že menová reforma sa neuskutoční. Do platnosti vstúpila nečakane 1. júna 1953.
Z obavy pred nepokojmi vydala vládna garnitúra množstvo pokynov ozbrojeným zložkám, orgánom komunistickej strany a štátnej správy. Hlavnú nespokojnosť vyvolalo znehodnotenie peňazí. Rodina si mohla na jedného člena vymeniť maximálne 300 korún v pomere 5 ku 1, zvyšok peňazí v hotovosti sa menil v pomere 50 ku 1. Peniaze uložené v sporiteľniach sa vymieňali diferencovane, podľa výšky vkladu, v pomere 5 až 10 ku 1. Viazané vklady v bankách prepadli v prospech štátu.
Obyvateľstvo na Slovensku predložilo v hotovosti na výmenu 11,5 miliardy korún, za ktoré dostalo 422,103 milióna nových korún, a dve miliardy boli uložené v sporiteľniach. V priemere vymenil slovenský občan 3329 starých korún za 121 nových. Nové papierové platidlá, ktoré sa použili po menovej reforme, vyrobila tlačiareň cenín Goznak Moskva, mince razili v mincovni v Leningrade (dnes Petrohrad).
Menové reformy, odluky a rozluky národných mien v strednej a južnej Európe v 20. storočí predstavila výstava Vzostupy a pády mien, ktorú pripravila v roku 2010 Národná banka Slovenska. Osobitná pozornosť bola venovaná menovej reforme v Československu v roku 1953. Výstava bola v rokoch 2010 a 2011 sprístupnená v niektorých mestách na Slovensku.
Film Ve stínu, ktorý je krimi-príbehom z bývalého Československa 50. rokov 20. storočia, pripomínajúceho obdobie komunistickej diktatúry a udalosti späté s menovou reformou v roku 1953 nakrútili v roku 2012 v Českej republike v česko-slovensko-poľsko-izraelskej produkcii.
0
www.ZIVOTPO.sk
